MY LIFE IS...

Môj život je ako zle naladená gitara,hrám,hrám a stále falošne... Môj život je ako kvet,zabudnem ho poliať-zahynie...Môj život je ako chrobák na chrbte,musí mu niekto pomôcť aby šiel ďalej... Môj život je ako báseň,krásna, hriešna a provokujúca...Môj život je ako včela, ktorá bodne len raz,potom umiera... Môj život je ako nočná ulica,na každom rohu číha nebezpečie... Môj život je ako moja posteľ,na ktorú líham, keď som unavená... Môj život je ako moje telo,nikdy neviem čo vlastne chce... Môj život je ako milovanie,vzrušujúce keď je rýchle... Môj život je ako budúcnosť,tmavá ale so štipkou nádeje... Môj život je ako list na strome,keď už nechce vysieť -odpadne... Môj život je ako oheň,dobrý sluha ale zlý pán... Môj život je ako môj život,taký život som v živote nezažila

Dve slzy

Dve slzy sa kotúľajú po tvári,

dve slzy, čisté ako víno v pohári.

Dve slzy, slané ako bozk,

dve slzy, teplé ako vosk.

Dve slzy, jedna nahá, druhá bosá,

dve slzy, svieže ako ranná rosa.

Dve slzy - dva pramienky smútku,

do jednej sa spoja,

dve slzy, čo rany srdca tajne hoja.

Dve slzy, ktoré do dlaní som vzala,

dve slzy, čo vyplavili žiaľ.

Je t´aime

Keby láska vedela ... Že neprežije kvôli márnym sľubom ... Keby len láska vedela ... Že nejestvuje kvôli smútku ... Keby si vedel povedať ... Čo cítim ... Keby si vedel z mojich očí vyčítať ... Čo moje srdce tebe hovorí ... Keby si vedel kto som ... Po čom veľmi túžim ... Keby láska na teba len svietila ... Vieš, že toto je len jeden moment tvôjho života? ... Len jeden krát si ku mne klakneš, potom odídeš ... Ty vieš, že sa nikde neda skryť to, čo v každom z nás rastie Keď budeš na tom lepšie, tak mi daj vedieť, čo je podla teba láska...

Život? Tak ako kvet prahne po čmeliakovi.. Tak ako chlap túži po žene.. Tak ako starec lipne na Alpe.. Tak ako vták potrebuje dážďovky - tak človek potrebuje život: plný nehy, túžob, plný dotykov a slov. Život ako sen, sen ako život. Rozkopnúť drzo bránu sveta, zakričať: TU SOM! A vrhnúť sa strmhlav do boja - o nehu (ak ju objaví), o túžby (ak si vypije), o dotyky (make it yourself), o lásku (ak si ju kúpi). Schmatnúť Amorovi luk a zastreliť sám seba: keď nastane najtichší hluk. A potom odísť priamo do neba.

Ruža vädne...

Ruža vädne... Ticho, smútok a snáď i strach. Ruža vädne... Prečo? To je len vo hviezdach. Po ruži steká kvapka rosy. To ruža plače...Možno prosí... Lupienky ruže sa k zemi klonia a o pomoc úpenlivo prosia. Ruža vädne... Snáď bolesť necíti. Naposledy pre ňu slnko zasvieti a svojimi lúčmi pohladí jej tvár. Patrí i ruži svätožiar pár? Snáď netrpela. Snáď iba vánkom sa nepatrne chvela. Ruža vädne... A po jej lupienkoch už iba kvapka dažďa steká. To ruža plače... Prosí...Za človeka... Nech sa prosím vráti! ! !

SMÚTOK

Kde rastú stromy,

kde padá dážď ľudia v duši nosia ten svoj čierny plášť

v očiach smútok na perách žiaľ vietor slzu z oka zvial.

Sady pusté, srdcia prázdne

v kostoloch však počuť kázne

víno je krvou, chleba telom čo je vlastne naším cieľom?

Láska – nenávisť,

pravda, či lož

svoje zbrane k nohám zlož

vinu nosí každý v srdci kňazi a či bezbožníci.

Nie je človeka takého kto zatratí seba samého

v rieke utop ten svoj hnev nech ozve sa jasný duše spev.

BOLESŤ SPÁČA

Spojená so svetom učíš sa byť, učíš sa vravieť prečo, učíš sa skrývať, že nebolí

Či bolesť srdcu neverí a pomimo nej kráča

či to len bohom spláca úvery a potom ešte raz ich spláca

Čia si ty bolesť, mňa či jeho,

keď do príbehu kráča či nás len klameš pretvárkou za nevedomosť spáča?

Ako kolotoč sa točíš nad hlavamí a motáš hlavu našich ľudí

zasypaný svetielkami čo ťa každé ráno budí

Skús...

Skús kričať po tichu skús žiť bez dychu

skús sa dotknúť hviezd

skús zabudnúť na lásky ciest.

Skús cítiť bez srdca skús oklamať pokrytca

skús nájsť čiernu v bielom snehu

skús zatajiť skrytú nehu.

Skús milovať bez lásky

skús žiť bez nadsázky

skús raz zostať láske verný

skús nezničiť zväzok pevný.

Skús zaceliť rany času

skús zožať lásky klasu

skús nájsť v sebe zmilovanie hriešnikovi dať odpustenie.

Hviezdy

Na nebi zvodne hviezdy svietia a my tu dole sami,

v sebe uväznení bojíme sa že nám nepovedia

že mi sme tí vyvolení ,

čo budú raz slobodní ,

čo budú raz kráčať,

pretože už nebudú sa báť ,

pretože už niesú sami .

A hviezdy naozaj šepkajú: "Sme s vami"

Mám jedno srdce pre teba

Boh mi dal jedno srdce a povedal:

"Dávaj si naň veľký pozor je to všetko čo ti môžem dať, aby sa ti nezlomilo."

Láska točí všetky veci naopak,

v horiacej svieci miesto ohňa prší mrak.

Mám iba jedno srdce pre Teba.

Je to všetko čo ti môžem dať.

Posledná kvapka

Srdce v dlaniach pre teba, lebo moje telo je o toľko ďalej, ako moja duša.

Moja duša je ďalej, ako moja láska,

Milujem ťa až mi telo praská

milujem ťa moja láska až moja duša podobá sa stratenej, milujem až do poslednej kvapky krvi, tej našej, ľudskej, červenej.

Postavím nové hviezdy na oblohe. Aby tu už nebolo tak veľmi smutno.

Len slová

V ústach mám ešte jeho chuť, tak ako mám na neho zabudnúť? V mysli jeho obraz mám, listy , čo mi poslal,ešte odkladám.. Dotyk pier a nežné hladenia, tie nekonečné lásky vyznania. Všetko toto je tak krásne, škoda, že to už je len text z básne. Všetko sa skončilo, prv, než sa vôbec niečo začalo. Niečo ozajstné. Niečo, čo sa nedá vymeniť, ani len tak zahodiť. Vraví sa, že to samo príde , no kedy, to nevravia nikde. A tak ostáva len čakať na to, čo je pre mnohých viac než zlato.

Pretvárka?

Tvárim sa, že je všetko super, že všetko ide tak ako má. Vnútri seba však cítim úder, ten,ktorý som dostala od života. Mám strach,že všetko prepukne, že všetko vyjde na povrch. Tak ako,keď sopka vybuchne a láva zničí všetko na prach. Mám strach, že to ďalej nezvládnem, som slabá a potrebujem podpichnúť. No neviem , ako to prežijem, Ked všetko nechám tak zle dopadnúť. Veľakrát som počula , že život prináša mnoho sklamaní, No prináša aj niečo iné? Neviem…

LÁSKA...

Skús kráčať prázdnou ulicou a vnímať jej nočné zvuky, Skús si všimnúť osobu, čo hľadí ťa a jej krásne nežné ruky. Skús mať oči otvorené a naslúchať aj srdcom, možno bránu otvoríš aj strateným zbabelcom. Skús sa len tak zahľadieť na západ slnka v nekonečnej diali, a spomenúť si na všetko vzácne , čo ti ostatní dali. Je to čistý vzduch,čo dýchaš? Je to zem pod nohami a nebo nad hlavou? Nie,nie je ! Je to pocit, s ktorým sa zobúdzaš každé ráno. Je to liek na ubolenú dušu,ktorý ti vyčaruje úsmev na tvári. Je to niečo ,čo ucítiš na koži a tvoje oči to rozžiari, Je to všetko, o čo sa človek v živote môže uchádzať a o čo sa naozaj oplatí bojovať. Je to láska, lebo len to jediné môže byť nekonečné. Len ona môže byť úprimná a zo srdca, A to je na nej to cenné, nedá sa kúpiť ani vyhrať . Lásku si len druhou láskou získaš a preto nezabúdaj ľúbiť druhých a nielen seba, lebo bez lásky sa žiť nedá.