Len slová

V ústach mám ešte jeho chuť, tak ako mám na neho zabudnúť? V mysli jeho obraz mám, listy , čo mi poslal,ešte odkladám.. Dotyk pier a nežné hladenia, tie nekonečné lásky vyznania. Všetko toto je tak krásne, škoda, že to už je len text z básne. Všetko sa skončilo, prv, než sa vôbec niečo začalo. Niečo ozajstné. Niečo, čo sa nedá vymeniť, ani len tak zahodiť. Vraví sa, že to samo príde , no kedy, to nevravia nikde. A tak ostáva len čakať na to, čo je pre mnohých viac než zlato.