PRIATEĽ

Skutočne robím všetko zle ako mi to vytýkajú? Nie,mám len pravidlá,ktoré mnohí nepoznajú. Poznám ich len ja a tí,čo sú mi blízski, čo nečakajú od priateľstva večné zisky. Veď neustále brať bez dávania Je ako vyhrať hádku bez hádania, Také ľahké pre každého, No pre mňa nemožné! Je to až také zlé? Moja dobrota spočíva asi v naivite, Žijem v svojom svete, Mám klapky na očiach a nevidím vykorisťovateľov, Bohužiaľ ich už neviem rozpoznať od priateľov, Nie ďakujem ,o ľútosť nemám záujem, Skús mi konečne povedať to, čo ešte neviem.

Po troch èajíkoch a *** fernetíkoch...hmm :)) 

Vďaka

V poslednom čase sa moje srdce stále viac a viac zohrieva.Aj keď nemám priateľa, s ktorým by som trávila svoje voľné chvíle,zdôverovala sa mu a dávala mu svoju lásku,tak napriek tomu som zamilovaná.Ja ale ľúbim viacej ľudí.Títo ľudia sú pre mňa nesmierne dôležití,záleží mi na nich,viem sa vcítiť do ich sŕdc.Ked sú smutní,aj mne slzy stekajú po líci,ked sú šťastní,tak aj ja mám úsmev na perách.Aj ked to priateľstvo netrvá dlho,tak je veľmi pevné a verím ,že dlho trvať bude.Veď na to netreba čas,aby si ťa niekto získal.Bývala som chladná a odmeraná voči okoliu.Svoje city som potláčala a nechcela som, aby ich niekto poznal.Akoby som držala nejaký ochranný štít pred ľuďmi, ktorí by mi mohli ublížiť.Ale zabudla som však, že tí ľudia by mi mohli aj pomôcť, podporiť alebo povzbudiť ma.To som si uvedomila až teraz, síce dosť neskoro ,ale predsa.Priznať si niečo úprimne od srdca je úžasný pocit. A ja ten pocit konečne poznám,a to len vďaka vám. Iba vám trom!!!

Strach

Na pokraji zúfalstva , vždy sa tvoja tvár objaví, všetko ku dnu rúca sa, nik to už nezastaví. Som kapitán bez lode niekde na neznámom mori, neviem čo sa to deje,viem len, že to veľmi bolí. Mám strach z reality, žijem radšej v hlúpych snoch. Mám strach ale z mnohých vecí,nehovorím o obroch. Mám strach, že sa niečo začne, bojím sa, že sa iné skončí. Mám strach, že sa utopím v šedom mračne, aj že mi slnečné lúče vrhnú do očí. Sama neviem, čo je správne, a čo vlastne tak veľmi chcem. Neviem však nájsť k tomu odvahu, no ďalej hľadať navládzem

sunset 

help

V hlave mám mnoho otázok, ale odpovede tam niesú. Kde ich mám hľadať, čo sa len tak z neba znesú? Nie,na to sa nedá čakať! Mám snáď nečinne hľadieť na svet a zbabelo plakať? Ja viem, že to je niekoho chyba, možno aj moja. No viem aj to, že srdcia sa ťažko hoja. Ako pomocť priateľovi, keď druhý priateľ raní ho? Ako mu dať odpovede vyslovené za neho? Také skutky nerobia sa, aj tak liekom nebudú. Nedá sa predsa uniknúť nešťastnému osudu. Mám taký pocit skľúčený, Z rútiacich sa skál z brala a to priamo na mňa. Stojím tam sama bezbranne, Uhnúť sa, či neuhnúť? Či rovno vrhnúť sa im naproti? NIE! Takto sa nič nerieši, A stratiť navždy priateľa,je pocit zlý, Ten NAJHORŠÍ! Tak mi niekto hoďte lano, Načiahnite ruku záchrannú. Ja ju podám ihneď ďalej, Vdýchnem do teba všetku nádej A pripravím ťa na zmenu.