O hodnote vzťahu
Clivé srdce, prázdne objatie priestoru,
ticho kričí, až ozvenou sa ozýva,
no nik ho nepočuje. A tak bez dozoru
si slobodne uväznená opäť, zas.
To sa stáva, tak to už býva.
Prezradia to len zvlhčené konce rias.
A nič sa nevyrovná tej prázdnote,
keď počuť tlkot srdca domu.
Čas má zrazu iný rozmer a v tej nahote
je nepozvaným hosťom dňa.
No zbaviť sa ho nevieš, nerozumie tomu,
len vysáva ťa, až do samého dna.
Pokorne hráš sa s ním tú hru samoty,
a ktokoľvek naruší ten súboj ticha,
stane sa víťazom bez boja a za to ty
zožneš slávu pokoja, ktorý naplní ti dušu.
Misky váh sa vyrovnajú a hruď dýcha
inak. Tak privítaj hosťa a daj mu pusu.