SMÚTOK

Kde rastú stromy,

kde padá dážď ľudia v duši nosia ten svoj čierny plášť

v očiach smútok na perách žiaľ vietor slzu z oka zvial.

Sady pusté, srdcia prázdne

v kostoloch však počuť kázne

víno je krvou, chleba telom čo je vlastne naším cieľom?

Láska – nenávisť,

pravda, či lož

svoje zbrane k nohám zlož

vinu nosí každý v srdci kňazi a či bezbožníci.

Nie je človeka takého kto zatratí seba samého

v rieke utop ten svoj hnev nech ozve sa jasný duše spev.