Sen, ktorý umiera
Uprostred zúfalstva, plaču a náreku
Umiera ďalší sen, ďalší sen v človeku,
Ten, kto ho zahubil nie je nik neznámy
Ten, kto ho vymazal ničí bez zábrany
Kto to bol? Kto sa tak rozhodol?
Vo svete umelých sĺz a kamenných sŕdc,
Vo svete, kde pre človeka sen vzácny bol,
Kto svoju dušu v poučkách uvrhol?
Pýta sa seba, veď len seba môže,
Rozhliada vôkol a kričí: ,,O Bože!
“Vidíš ma, vidíš, že mi nik nepomôže,O, kto za to môže, Bože? Ktože?
Komu som stvorená, pre koho žijem?
Aká som zmätená, ako len hnijem.
Od posvätných miest svojich snov sa vzďaľujem
Sama a nik ma nebrzdí, tak volajte nech vás počujem,
Hlasy pravdy, ktoré klamstvo neznajú
Volajte,veď vlastná idey sa mi strácajú
A čo iné potom človeka robí človekom,
Ak nie sen a túžba ísť za cieľom,
V ducha presvedčení zo srdca čo vyviera,
Volajte hlasy, môj život umiera.

3 Comments:
Tento komentár bol odstránený správcom blogu.
simi,toto su asi jedny z najlepsich basni ktore som kedy citila,wystihla si wsetko do bodky,tak ako to je je,tak ako svet toci a ludia utápajú v moriach slzami a pridala k tomu zmysel ziwota...nenam slov,wysli mi az slzy z oci,len pokracuj,mas obrowsky talent wyjadrowat weci wzdy inym sposobom,aj ked myslienka moze byt rownaka,wzdy je insia,sice ta ista,ale je na nu iny pohlad...:)))
aj ja by som rada vedela co tam bolo writnute...a jaska ze chapem co mas na mysli ;)
Zverejnenie komentára
<< Home