Sen, ktorý umiera

Uprostred zúfalstva, plaču a náreku

Umiera ďalší sen, ďalší sen v človeku,

Ten, kto ho zahubil nie je nik neznámy

Ten, kto ho vymazal ničí bez zábrany

Kto to bol? Kto sa tak rozhodol?

Vo svete umelých sĺz a kamenných sŕdc,

Vo svete, kde pre človeka sen vzácny bol,

Kto svoju dušu v poučkách uvrhol?

Pýta sa seba, veď len seba môže,

Rozhliada vôkol a kričí: ,,O Bože!

“Vidíš ma, vidíš, že mi nik nepomôže,O, kto za to môže, Bože? Ktože?

Komu som stvorená, pre koho žijem?

Aká som zmätená, ako len hnijem.

Od posvätných miest svojich snov sa vzďaľujem

Sama a nik ma nebrzdí, tak volajte nech vás počujem,

Hlasy pravdy, ktoré klamstvo neznajú

Volajte,veď vlastná idey sa mi strácajú

A čo iné potom človeka robí človekom,

Ak nie sen a túžba ísť za cieľom,

V ducha presvedčení zo srdca čo vyviera,

Volajte hlasy, môj život umiera.